xxx

 Poézia je všade vôkol nás,

stromy, tráva – krásne zelená.

A obité (futbalové) kolená.

Detstvá, chlapčenský čas.

Potom šarvanci – čas nestály,

premenlivý,

jak farby lístia jesene.

V oku beťársky jas

a dievčenské srdcia zlomené.

A potom sťa snehuliaci,

nehybné figuríny zimy,

ni študenti už, ni žiaci

a život – zrazu pred nimi.

Tak z mládenca je muž

a deň, už kratší je

než býval.

Nevidí auru stromov už

a zabudol, o čom sníval.

Príval rokov

vyplavuje na breh chyby

a odplavuje poéziu,

ktorú zjedli ryby.