Ringišpíl

Máme tu na tácke medené prstene.

V choruši nemusí šliapať už na pedál

smrkavý miništrant, postáva zasnene

za stĺpom, v podstene. Fotky vraj nepredal.

Máme tu na tácke.

Svätené vo vode,

boľavé v kolene.

Nevesta bez tváre, máme tu na tácke

tri druhy zákuskov. Berte pán praktikant,

nenosí bocian len! Na vyšnom ringišpíl,

ten, čo pri vysviacke, čakal ťa za rohom

smrkavý miništrant.

Fotky vraj nepredal.

Fotky vraj založil.

 

Máme tu na tácke, odlož to koliesko,

čo si ho paličkou po ceste poháňaš

kdesi do matere. Bude ti otecko.

Nabok choď, nevidíš, ešte ju doráňaš,

braček ti zaplače.

Smrkavý miništrant,

ringišpíl za pliecko.

 

Bábä

Keď pršalo, mrholilo,

narodilo sa nám chlápä.

Mimino, čo nepovie nám

ani muk

Asi chápä, že som tato, lebo si ho držím v rukách ako drúk.

 

Zbehli sa k nám babky, tetky,

vagón predkov, neviem pred kým

klaňať sa.

A už všetci robia z decka pajáca.

 

Sedia nad ním, malý čaká.

Akože ho, bohofčáka,

nazveme.

Zo zlosti som zapichol zlý

pohľad do zeme.

 

Bude Hugo ako svokor!

Blízki moji, dajte pokoj,

už len Hudžík húsť mi bude

popod Fúz!

Sesternica vyškiera sa:

Nech je Bruce!

 

Tetka, tá je na mňa krátka,

žalúdok mi dvíha z Vratka,

asi Vasil, mama kričí,

pre otca je Adolf milší.

 

Aj Terezka z Česka plieska:

„Kuknite sa, kto má dneska meniny!“

Nebudeme, ľudia z Tatier,

volať chlapca Sviatok Matiek,

rozum velí mi.

 

Mien už majú asi za dve skrine,

za Medardom padajú aj iné:

sestra v kúte skrytá

privíta aj Víta.

Nekoluje v tele mi

ani synak Elemír.

Bohdan, Ignác, Ábelík.

Horác, Rigo, Sáva,

Fero, Kryštof, Vendelín,

vážení, vypadáva.

 

Milá moja rodina,

myslím, že ste vedľa,

poriadne mu meno patrí:

Bude Patrik Knedľa!