Kniha

Zľava!

Ján Petrík

Tri knihy nepokoja

ISBN 978-80-971171-8-4

Druhé, nezmenené vydanie troch zbierok poézie – Miestopis (s van Goghovým uchom), Modlitby za Judáša a Pocestný a papagáj(a), vydané ešte v roku 1992 pod názvom Tri knihy nepokoja, prinášajú poéziu básnika, rozhlasového tvorcu a scenáristu v pôvodnej, nezmenenej podobe.

Original price was: 6,00 €.Current price is: 5,00 €.

110 x 190 mm

210 g

Ján Petrík

Tri knihy nepokoja

ISBN 978-80-971171-8-4

Zľava!

Druhé, nezmenené vydanie troch zbierok poézie – Miestopis (s van Goghovým uchom), Modlitby za Judáša a Pocestný a papagáj(a), vydané ešte v roku 1992 pod názvom Tri knihy nepokoja, prinášajú poéziu básnika, rozhlasového tvorcu a scenáristu v pôvodnej, nezmenenej podobe.

Original price was: 6,00 €.Current price is: 5,00 €.

110 x 190 mm

210 g

FAMA art, Spišská Nová Ves 2013, 2. vydanie,190 str., Viaz., Il.

Druhé, nezmenené vydanie troch zbierok poézie – Miestopis (s van Goghovým uchom), Modlitby za Judáša a Pocestný a papagáj(a), vydané ešte v roku 1992 pod názvom Tri knihy nepokoja, prinášajú poéziu básnika, rozhlasového tvorcu a scenáristu v pôvodnej, nezmenenej podobe.

Autor sa v poézii prvej zbierky vyznáva zo vzťahu k svojmu domovu a ľuďom, ktorý ho obklopovali. V druhej zbierke reaguje najmä na spoločenské zmeny po roku 1989, ktoré vníma so značnou dávkou sarkazmu a skepsy zo sklamania s nenaplnených očakávaní. Tretia zbierka rozširuje jeho pocit z nenaplnených snov a poukazuje na opakovateľnosť ľudských túžob, snov ale aj sklamaní, ktorú nemožno preťať jednou zmenou spoločenského zriadenia, najmä pokiaľ ide o širšie chápané ale aj úzko individuálne vnímané osobné vzťahy.

Ján PetríkJán Petrík (1957)

Žije a tvorí v Spišskej Novej Vsi. Venuje sa poézii, satirickej tvorbe a tvorbe pre rozhlas. Ako člen viacerých porôt celoslovenských literárnych súťaží a zakladajúci člen Spišského literárneho klubu (1981) aj mladým tvorcom literatúry.

Debutoval vydaním troch zbierok poézie – Miestopis (s van Goghovým uchom), Modlitby za judáša a Pocestný a papagáj(a) pod spoločným názvom Tri knihy nepokoja (1992). Pre rozhlas napísal rozprávkovú hru Zlatý kohút (1992), rozhlasovú hru Nepriamy prenos (1993), viacero humoristicko-satirických pásiem a scenárov, pre Slovenskú televíziu scenár k dokumentárnemu filmu Encyklopédia slovenských obcí – Abrahámovce (2010), Svit (2011).

Odborné recenzie knihy sme zatiaľ nezaznamenali.

Veľký Folkmar

Po večné veky sa tu, do dediny,

vstupuje dole cez Prikvatné,

na ktorom leží cintorín.

 

Po večné veky sa tu, z dediny,

vychádza hore cez Prikvatné,

na ktorom leží cintorín.

 

Alebo sa nevychádza.

 

Portrét

 1

Môj dedo

(až do začiatku Povstania

stolár a pytliak),

člen strany,

bezbožník, ktorý schovával

v pivničke svojho neveľkého domu

partizánskeho veliteľa

zvaného Čierny generál,

bil svoju druhú ženu,

veľa pil,

a ak sa dobre pamätám,

nedal nám, vnukom,

nikdy ani halier.

Pred smrťou v Hágoch

týždeň bez oddychu kašľal.

V nedeľu predtým preklínal

posratú vojnu,

svoje ťažké pľúca,

zimiská.

 

2

V utorok

boli s plačom

(druhýkrát)

obmäkčiť pána farára,

aby ho prišiel pochovať.

 

A predstavte si,

prišiel.

 

Poviedka s pilinami

 S mamou sme pílou bruchatkou

pílili na dvore popukané podvaly.

(Otec už nežije,

ale predtým robil na železnici.)

Z podvalov ticho padali

hnedé a žlté drevené slová:

„Bzin, bzin, bzin…”

Bolo to nevšedné a zaujímavé,

ale večer ich mama všetky pozametala,

lopatkou poukladala do debny k sporáku,

úžasne spokojne prvé z nich

priložila na oheň

a zohrievala na nich vodu,

ktorú mi potom ochotne

nosila na umývanie

do malej pocínovanej vane.

 

Až vtedy mi bolo jasné,

že po celý čas

tu aj tak išlo o iné.

Ale vo vlaku,

navyše, ak je človek ukonaný,

sa veľa postráca.

Aj preto som ti vravel iba,

že pozdravuje,

že stále ďakovala.

 

 

Ježiš je dobrý

 Ježiš je dobrý, vravia mi.

Iba tak, na základe zázrakov.

A ja sa pýtam na zákon,

ktorý by… Ale,

nevedia mi povedať.

 

Za mestom, v piatok

zastavujem vozy.

Pýtam sa všetkých, ktorí utekajú.

Nevedia.

 

Ježíš je dobrý, hovorí

na okraj svojho nedokončeného sveta

žena, ktorá neporodila.

 

Pýtam sa na ňu stareny

s pamäťou

a deťmi.

Nevraví.

Je hluchá,

mŕtva, svätá,

a tak ma odkazujú na iných,

nie na tých,

ktorých prebolelo.

 

Ježiš, si dobrý,

hovoríš večer v posteli

a výhodne mi predáš svoje telo,

posledné, čo máš.

 

A Ježiš?

Zajtra sa vráti do Ríma.

Bude sa vypytovať

všetkých, ktorí zdrhli

a teraz sa zas vracajú.

 

No oni,

(ako v uniformách)

v hlavách zvesených,

s tým absolútne nič

už nemajú.

 

„Ježiš je dobrý.”

 

 

 

 

Mohlo by vás zaujímať