Kniha

Ján Mackovjak

Fínske poviedky

Bez ISBN

Trojica preddebutových poviedok úspešného mladého autora inšpirovaná príbehmi, ktoré vznikli počas jeho pôsobenia ako barmana v Arktickom hotelovom rezorte vo Fínsku.

Môžete vložiť do objednávky ako bunus k akejkoľvek knihe, alebo objednať samostatne len za cenu poštovného.

0,00 

105 x 148

52

Ján Mackovjak

Fínske poviedky

Bez ISBN

Trojica preddebutových poviedok úspešného mladého autora inšpirovaná príbehmi, ktoré vznikli počas jeho pôsobenia ako barmana v Arktickom hotelovom rezorte vo Fínsku.

Môžete vložiť do objednávky ako bunus k akejkoľvek knihe, alebo objednať samostatne len za cenu poštovného.

0,00 

105 x 148

52

Vydavateľstvo FAMA art, Spišská Nová Ves 2024. 52 str. Brož.

(10,5×14,8cm)

Vydanie podporila Nadácia VSE

Preddebutová trojica poviedok úspešného mladého autora inšpirovaná príbehmi, ktoré vznikli počas jeho pôsobenia ako barmana v Arktickom hotelovom rezorte vo Fínsku.

Ján Mackovjak (1990)

Vyštudoval Dejiny výtvarného umenia na Univerzite Komenského v Bratislave. Dlhšiu dobu pracoval vo Fínsku v Arktickom hotelovom rezorte ako barman. Publikoval v časopisoch Ta Take Town., Romboid a Enter.

Odborné recenzie knihy sme zatiaľ nezaznamenali.

Barman

(úryvok)

Bola tma a skoro ráno. Za polárnym kruhom je v zime stále tma. Tma a zima robí ľudí ospalými, mrzutými, depresívnymi a ako píše Čechov – aj vodky piješ viac, ako sa sluší.

Jan rozlepil oči, ale jeho telo sa stále nezobudilo. Nenávidel raňajky. Potme sa doknísal k umývadlu, aby nezobudil priateľku. Rozsvietil svetlo nad umývadlom a premeral sa v zrkadle. Pod žiarivkovým svetlom mala jeho tvár zelený nádych. Vlasy mu na hlave tvorili hniezdo, oči mal zlepené a v ústach drsný pocit.

Pomaly sa obliekal do uniformy. Nohavice, čierna košeľa a nakoniec kravata. Kravatu si musel viazať na trikrát, ospalými prstami nevedel stanoviť správnu dĺžku. Nakoniec na ňu založil sponu, do manžiet vložil čierne gombíky, umyl si zuby, zoškrabal jazyk a prešiel do vedľajšej budovy, kde sa pomaly začínali raňajky.

Vošiel za bar, zapol svetlá osvetľujúce alkoholický oltár a pustil hudbu. Najradšej počúval v reštaurácii klavírne skladby, ale teraz na ráno sa nehodili. Zo Spotify zapol výber začínajúci Sergeantom Pepperom. Všetci majú radi Beatles.

Reštaurácia bola veľká, ale útulná miestnosť so 110 miestami na sedenie. Steny boli obložené borovicovou guľatinou nazývanou kelo a sviečky boli všade, kde sa zmestili. Vždy horelo aspoň v jednom z dvoch krbov. Kúrilo sa borovicou a brezou, lebo za polárnym kruhom iné stromy nerastú.

Vošli prví hostia, ktorí obzerali raňajkový bufet a nadvihovali poklopy na šafingoch, kde sa týčili kopy slaniny, miešané vajcia, šunka, vajíčka na tvrdo a párky. Jan po rokoch cítil už len ranný puch stále rovnakých raňajok, ktoré dávno prestal jesť. Pozrel sa na hodinky. Bolo osem hodín päť minút.

Zapol kávovar a urobil si prvé espresso. Nadýchol sa arómy a vysŕkol obsah malej šálky na ex. Položil šálku na podšálku a vzal do ruky denný rozvrh.

„Dobré ráno, mohol by som zaplatiť?“ ozval sa hosť pri bare, ktorého si Jan nevšimol. Hostia po skončení svojho pobytu mali zaplatiť svoje konzumné pri bare.

Barman zdvihol pohľad na hosťa, mierne sa usmial a položil rozvrh na bar. „Číslo izby a priezvisko?“

„402, Leer.“

„Lear? Ako kráľ Lear zo Shakespeara?“

„Nie, je to s dvoma e.“

„Škoda, Shakespearove postavy majú dnes u nás zľavu.“

„Tak to by som mal asi prehodnotiť.“

„Bude to 850 eur. Karta alebo hotovosť?“

„Karta.“

„Vložte kartu a zadajte PIN kód.“

„Je to celkom rýchle,“ skonštatoval hosť, keď vytiahol kartu.

Mohlo by vás zaujímať