Vydavateľstvo ABH Trenčianske Teplice 2008. 103 str. Brož., Il.

(10 x 16 cm)

Debutová zbierka expresívnych a spontánnych básní s vypätým pointovaním autorky, ktorá podľa Milana R. Kališa „zaujala formou určitej vyzretosti, symbolikou a použitými metaforami, čo robí práve poéziu takou príťažlivou“.

Motivicky je naplnená prežívaním detstva, prostredím a ľuďmi, ktoré ju formovali až po vyzretie v ženu so všetkými túžbami, snami i s prežitými sklamaniami a radosťami.

Júlia Čurillová (1969)

Riaditeľka Základnej školy v Bystranoch. Žije v Domaňovciach, venuje sa poézii. Je viacnásobnou laureátkou Chalúpkovho Brezna a Literárneho Zvolena, ocenenia získala aj na Wolkrovej Polianke, Literárnom Kežmarku, Poetickej Ľubovni a Literárnej Senici. Je víťazkou súťaže DEBUT 2007.

Publikovala v časopisoch Literárne kroky, Dielňa Nového slova, Gama magazín, Dotyky, Slovenský rozhlas, na literárnom portáli Knihy na dosah, v zborníkoch Správna chvíľa (1993), Presýpacie more (1996), Posúvanie (2007), PARNAS (2016) a Priúzko (2021).

Vydala zbierky poézie Sedmoláska (Vydavateľstvo ABH, Trenčianské Teplice 2008), Kľúče od neba (FAMA art, Spiš. Nová Ves 2012), pre SRo pripravila umelecko-publicistické pásmo S deťmi vetra (5. 4. 2009; 20,05 Rádio Slovensko).

Júlia Čurillová: Sedmoláska, Nová Dubnica, Vydavateľstvo ABH 2008

Meno Júlia Čurillová v literárnej sfére už zďaleka nie je neznáme. Dlhodobejšie sa objavuje na literárnych súťažiach či už ako úspešná recitátorka, poetka alebo ako vyhľadávaná porotkyňa – posudzovateľka prác nádejných autorov. Je len pochopiteľné, že isté tvorivé zanietenie a úsilie sa muselo postupom času zhmotniť do knižnej podoby. Stimulom tohto posunu bolo víťazstvo v literárnej súťaži DEBUT 2007.

Bolo správne, že autorka priniesla „svoju kožu na trh“, veď jej zbierka Sedmoláska vyznieva vcelku ako pozoruhodný debut. Možno súhlasiť so slovami Milana R. Kališa, že „zaujala formou určitej vyzretosti, symbolikou a použitými metaforami, čo robí práve poéziu tak príťažlivou“.

Lyrický subjekt zbierky charakterizuje prežívanie, resp. prežívanie prežívania. Ide o temperamentný subjekt s bohatou predstavivosťou a širokým empirickým základom. Nepodlieha žiadnym konvenciám a normám, ale práve spontánnosť, expresívnosť dikcie či vypäté pointovanie tvoria základ stavby týchto básní. Zobrazujú život, ktorý nie je iba sumárom zaužívaných stereotypov, práve naopak, je plný neočakávaných zvratov, prekvapení, radostí i sklamaní, dobrodružstiev a vášní. Autorkina poézia prekvapuje, mrazí, štípe, dráždi, ale i spaľuje jedinečným stvárnením každodennosti. Existenciálne poryvy v súčinnosti so zmyselnou rezonanciou prezentujú prenikavý záchvev prežívania, aby sa stíšili do kalokagatickej súzvučnosti, prípadne do katarzného retroprežívania. Túto tendenciu potvrdzuje aj formálna stránka: autorka zväčša využíva voľný verš, ktorý rytmicky a asonančným vyznením ukotvuje v textoch hravosť i spomínanú dikciu. Vo výraznom lyrickom stvárnení prevláda metafora, i keď v istých cykloch nemá absolútnu prevahu (Osiveli mlyny, Medovníkové hviezdy) a striedajú ju obrazy a symboly popretkávané reflexiou.

Popri názve zbierky Sedmoláska na prvý pohľad zaujme aj schéma – číselná symbolika. Svätý Augustín spomína, že sedmička znamená universitas, totum, perfectio, teda po slovensky všeobecnosť, celosť, dokonalosť. Akoby aj tieto atribúty boli prítomné Čurillovej zbierke. Knižka je rozdelená do siedmich cyklov, pričom každý je jedinečný, a zároveň spracúva synonymnú tému – láska na sedemkrát (to môže znamenať sto, tisíc, milión, x-krát) – teda všeobecné i konkrétne poňatie. Ak by sme mali preinterpretovať sedmičkové variácie, bolo by treba upozorniť, že autorka (náhodne?) skoncipovala dva cykly siedmimi básňami, frekventovane využíva i sedemveršovú strofu a v textoch, v ktorých sú prítomné snahy o rýmové echo či asonanciu je častý i sedemslabičník.

Zbierka Júlie Čurillovej Sedmoláska je milým prekvapením v kontexte súčasnej poézie. Bude zaujímavé sledovať – podobne ako som to nedávno konštatoval pri debute Eleny Hidvéghyovej-Yung – nakoľko sa autorka tematicky a poetologicky vymedzí, nakoľko zostane jej poézia autochtónna.

Jozef Brunclík

https://www.litcentrum.sk/recenzia/sedmolaska-julia-curillova

Malé zlaté

Opäť si ma,

bože,

dobehol.

Ako malé zlaté

teľa.

A tačilo len

uveriť.

že brána bola

zatvorená.

Kúpim si ťa,

bože,

básňou,

položenou

na kolenách.

Otvorí jej vrátka

prievan

braček vetra

v mojich veršoch,

ktorými si spievam.

Uhlom ihly prejdem,

potom sa ti predám.

Jarná

Je rozsypané

ako po kosení a všade

modro.

Máš tri modré pehy

a zelené jabĺčka

v očiach

mi šepkajú…

Neboj sa

všetkým ťa

neprezradím!

Zapálim nad nami

slnečník.

Hľadanie

A zrazu chýbaš…

Tá druha ručička

v hodinách,

šiesty pohár v rade.

Jazykom v štrbine

po zube

čo už nebolí

ťa hľadám…

A ani tisíc dôvodov

prečo tu nie si,

nevyrieši

problém chvíle,

v ktorej som

na seba

sama.