Kniha

Lucia Pavlíková

Žena z konzervy

ISBN 80-969371-1-1

Zbierku  autorky tvoria predovšetkým básne intímnej lyriky. Ich pohľad pritom nie je zameraný len do „konzervy“ (do vnútra) ženy. Rovnako tak nazerá do sveta muža, aby si bližšie všíma citlivosť ich vzťahov. S ilustráciami a v grafickej úprave Radka Hromádku je zaujímavým knižným počinom, ktorý stojí za pozornosť všetkých, ktorí majú radi poéziu.

 

5,00 

200 x 200 mm

142 g

Lucia Pavlíková

Žena z konzervy

ISBN 80-969371-1-1

Zbierku  autorky tvoria predovšetkým básne intímnej lyriky. Ich pohľad pritom nie je zameraný len do „konzervy“ (do vnútra) ženy. Rovnako tak nazerá do sveta muža, aby si bližšie všíma citlivosť ich vzťahov. S ilustráciami a v grafickej úprave Radka Hromádku je zaujímavým knižným počinom, ktorý stojí za pozornosť všetkých, ktorí majú radi poéziu.

 

5,00 

200 x 200 mm

142 g

Polygrafprint Prešov, 2005, 50 str., Il., brož. 20 str.

Debut poetky, ktorá sa v slovenskej literatúre prostredníctvom regionálnej tlače, Nového slova, Slovenského rozhlasu, viacerých zborníkov a antológií etablovala už v osemdesiatych rokoch.

Jej zbierku tvoria predovšetkým básne intímnej lyriky. Ich pohľad pritom nie je zameraný len do „konzervy“ (do vnútra) ženy. Rovnako tak nazerá do sveta muža, aby si bližšie všíma citlivosť ich vzťahov.

S ilustráciami a v grafickej úprave Radka Hromádku je zaujímavým knižným počinom, ktorý stojí za pozornosť všetkých, ktorí majú radi poéziu.

Lucia Pavlíková

Žije v Rožňave, venuje sa poézii. je trojnásobnou laureátkou Literárnej súťaže Pavla Dobšinského a dvojnásobnou laureátkou súťaže Tak píšem ja v Žiari nad Hronom. Básne publikovala v Rožňavskom mesačníku, lit. príloha Východoslovenských novín, v Obzore Gemera, Novom slove, Literárnych krokoch, v Slovenskom rozhlase a vo viacerých zborníkoch a antológiách.

Odborné recenzie knihy sme zatiaľ nezaznamenali.

V stredu popoludní

 

Bolo to ako povodeň

len som ti pozrela do očí

len som si predstavila

len v myšlienkach

 

Priatelia

 

(„drahým kolegom“)

 

sadnú si k pivu

smejú sa vtipom

dlho si hľadia do očí

clivo čítajú

básničky

zavše sa prehrabú vo vlasoch

povzdychnú

do rána takto

družne

rozprávajú

 

nie o mne

 

 

Babie leto príde poobede

 

bež mi oproti

túžim pochytať tú lásku

do štyroch rúk

tak

zaspím v lístí

 

s pavučinou

v gombíkových dierkach

čakám jar

 

 

Tma

 

vymetená dažďom

preliezam plot

aby ma naši našli spať doma

necítim pichliače

egreša

pod oknom

hoci

ma za uchom

ešte

páli tvoj

smiech

Mohlo by vás zaujímať