Kniha

Tomáš Repčiak

Zobrané z PC

ISBN 978-80-89717-20-0

Autorov poetický debut poézie pre dospelých, ktorý prináša výber z jeho tvorby od deväťdesiatych rokov po súčasnosť.

5,00 

120 x 170 mm

231 g

Tomáš Repčiak

Zobrané z PC

ISBN 978-80-89717-20-0

Autorov poetický debut poézie pre dospelých, ktorý prináša výber z jeho tvorby od deväťdesiatych rokov po súčasnosť.

5,00 

120 x 170 mm

231 g

FAMA art, Spišská Nová Ves 2018. 160 str. Viaz. Il.

Vydané s finančnou podporou FPU

Autorov poetický debut poézie pre dospelých, ktorý prináša výber z jeho tvorby od deväťdesiatych rokov po súčasnosť.

„Kniha… je prierezom jeho poézie tak ako ju uchovali v rôznych vrstvách, formátoch a protokoloch počítače v priebehu času. Členenie knihy rešpektuje motivickú líniu a vytvára dynamický celok, ktorý neunaví, ale neustále otvára nové a nové okná a dáva možnosť žasnúť nad tým, čo všetko dokáže lineárny jazyk pri pomenovávaní vecí, ktoré nemajú definíciu, teda emócií a citových kulís nášho sveta. Repčiak je majster skratky. Nezasype vás balastom slov a prázdnych ekvilibristík, ale ponúka koncízne úlomky vedomia i nevedomia s metaforickou výstužou.“

Vlado Puchala

Tomáš Repčiak (1972)

Žije v Spišskej Novej Vsi, venuje sa poézii, próze, publicistike, tvorbe pre rozhlas i tvorbe piesňových textov.

Je autorom rozhlasového kabaretu Pánska jazda (SRo, marec 2003 – január 2005) a autorom zábavnej relácie Vlak (SRo apríl 2008 – december 2009).

Debutoval knižkou krátky humorných próz s názvom Zo života Karčiho Vešeľaka (FAMA art, Spišská Nová Ves, 2013), v tom istom roku vydal jej pokračovanie Na krok od raja (FAMA art, Spišská Nová Ves 2013), Tajomstvo kľúča (FAMA art, Spišská Nová Ves 2014), Robte cirkus! (FAMA art, Spišská Nová Ves 2014), Na vydaj (FAMA art, Spišská Nová Ves 2015) Zobrané z PC (FAMA art, Spišská Nová Ves 2018) Vyčítanky (Vlastným nákladom, FAMA art, Spišská Nová Ves 2018) Čítanky (Vlastným nákladom, FAMA art, Spišská Nová Ves 2019).

Hravý názov Tomáša Repčiaka Zobrané z PC (FAMA art), ktoré by foneticky zneli aj ako „zobrané spísí“, presne vystihujú Repčiakov naturel talentovaného šaša, ktorý sa darom reči ľahko zmocňuje reality a mení ju na svoje javisko. Kniha má charakter zobraných spisov, je pomerne obsiahla (viac než 150 strán) a obsahuje texty napísané za pomerne dlhý čas. Prekvapením trochu je, že básne si napriek tomu udržiavajú jednotnú poetiku, prezrádzajúc na autora, že poézia je preňho priestorom kreatívneho vyžitia a hrou, ktorá však – ak autor chce – vie prerásť do niečoho vážnejšieho. Koniec koncov, úlohou šašov, obzvlášť tých talentovaných, bolo hovoriť kráľom pravdu: „Darmo budem biť hlavou/o stromy, / darmo sa upíšem prázdnote. / Nepovedia. / Priatelia sa vracajú / z vojny mŕtvi, / detstvo si kupujem / aj flanelové košele. /Nič sa nedeje. / Iba / Maruša bolí. / Alebo tiež len finguje“ (s. 34).

Ján Gavura: Básnické transcendencie, tranz a tendencie

Knižná revue č. 7/8 2019

Ringišpíl

Máme tu na tácke medené prstene.

V choruši nemusí šliapať už na pedál

smrkavý miništrant, postáva zasnene

za stĺpom, v podstene. Fotky vraj nepredal.

Máme tu na tácke.

Svätené vo vode,

boľavé v kolene.

Nevesta bez tváre, máme tu na tácke

tri druhy zákuskov. Berte pán praktikant,

nenosí bocian len! Na vyšnom ringišpíl,

ten, čo pri vysviacke, čakal ťa za rohom

smrkavý miništrant.

Fotky vraj nepredal.

Fotky vraj založil.

 

Nedeľa

Vyhráva všetko po zásluhe

bocian.

Kukučka mlčí, keď sedíme

presne

uprostred sveta, ani o tom

nevieme.

Les trieska piesne smutné,

zase len o Vianociach,

tak sa teším na krémeš…

Šúľame z dymu

nepriestrelný val,

sviatočný oblek zostarol mi

v skrini.

Viem, stále útočia tí iní,

ja iba neviem, kto

a proti komu vtedy bojoval.

 

Košieľka

Košieľka mokrá

v zafúľaných časoch,

ženiem sa ozlomkrky za

tebou,

to aby sporáku jazýček lačný

nevyhasol

a z tvojho áno neostalo alebo.

bútľavej lásky kosil by som

horu,

z maličkých hriechov skočil

na veľké,

že som ťa nechal z planých

sľubov chorú,

tak drepím suchopárne v

mokrej košieľke,

hľadím jak perieš, ruky z

vody mäkké,

na hrudi osúšaš si srdcom

sporáka.

Hľadím a dúfam zakuklený

v deke,

že nakoniec tie časy

poplákaš.

Mohlo by vás zaujímať